Tisíc a jedna noc – 5. diel

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár, magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový 'Alá'addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha 'Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech. Ilustrátor 5. zväzku: Dávid Ursiny Graficky upravila Maja Rojko.