Nenásilná komunikácia

Ak „násilná“ znamená konať tak, že ubližujeme alebo zraňujeme druhých, potom sa dá väčšina našej komunikácie – odsudzovanie druhých, šikanovanie, rasové predsudky, obviňovanie, ukazovanie prstom, diskriminácia, rozprávanie bez počúvania, kritizovanie druhých alebo seba samých, nadávanie, nahnevané reakcie, používanie politickej rétoriky, zaujatie obranného postoja alebo súdenie, kto je „dobrý/zlý“ alebo čo je „správne/nesprávne“ – nazvať „násilnou komunikáciou“. Čo je Nenásilná komunikácia? Nenásilná komunikácia spája štyri veci: • Vedomie: súbor zásad, ktoré podporujú život plný súcitu, spolupráce, odvahy a autentickosti • Jazyk: pochopenie toho, ako slová prispievajú k vytvoreniu spojenia alebo odcudzeniu • Komunikácia: vedomosť, ako žiadať o to, čo chceme, ako vypočuť druhých dokonca aj v prípade rozdielnych názorov a ako smerovať k riešeniam, ktoré uspokoja všetkých • Prostriedky vplyvu: zdieľanie „moci s druhými“ namiesto používania „moci nad druhými“ Nenásilná komunikácia slúži našej túžbe robiť tri veci: • Zvýšiť našu schopnosť žiť s možnosťou voľby, zmysluplne a v spojení s druhými • Empaticky sa spojiť so sebou samým i s ostatnými, aby boli naše vzťahy uspokojivejšie • Zdieľať zdroje, aby z nich mohli mať osoh všetci „Nenásilná komunikácia nám ukazuje spôsob, ako byť veľmi úprimný bez akejkoľvek kritiky, urážok alebo zhadzovania a bez intelektuálneho diagnostikovania naznačujúceho nesprávnosť konania.“ – MARSHALL B. ROSENBERG, PhD