Novela Medvedia skala, v poradí šiesta kniha slovenského prozaika Máriusa Kopcsaya, je neoceniteľným turistickým sprievodcom po okolitých paralelných vesmíroch, no najmä po existenciálne vyprázdnenom časopriestore nášho každodenného života. Jej hrdina - s príznačným priezviskom Kozma – počas nedobrovoľného pobytu na skalnatej stene rekapituluje svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť poznamenanú osobnými a pracovnými krízami, príchodom dravého zahraničného kapitálu, odchodom priateľov, závislosťou na alkohole a blízkosťou xenofóbneho suseda. Autor popisuje príbeh svojho tradičného antihrdinu nemilosrdne sarkasticky, aplikujúc naň bizarné javy kvantovej fyziky, no zároveň mu necháva kdesi v časových políčkach budúcnosti aj neurčitý prísľub nádeje.

„Nuž... Dobre teda, vezmeme si to so sebou,“ povedal som ohľaduplne, ale Óksanu som tým nijako neobmäkčil. Bez úsmevu na kamennej tvári kydala poživeň do polystyrénových nádobiek. Schmatla do lesklých klieští riadne vypražený a pokrútený kúsok rezňa. Jej kolegyňa Márfuša alebo Jelena, alebo Ólena, chytila do rúk umelohmotnú fľašku so saponátom-preparátom a frkla riadnu dávku rovno na rezeň. Na Jankov rezeň.

„Prosím vás, to predsa...“ povedal som Óksane i Ólene. „Nastriekali ste to rovno na ten rezeň.“

„Áľe prosym vas,“ prevrátila oči Óksana myksľujúc zaschnutým rizotom v piksli. „Dvestoosémdesiatšesť peďésiat.“

„Dobre, zaplatím to, ale nemyslite si, že to zjem,“ povedal som Óksane, aby som ju riadne vytrestal. Nech len má nepokojný spánok, gastarbajterská beštia.

„Némusýte, áspoň schudnéťe,“ povedala výsmešne.